Niekto sa možno pozastaví nad tým, čo má obecný rozhlas spoločné s DXingom. Vačšina z nás má túto formu šírenia lokálnych informácií spätú s veľkými ampliónmi na stĺpoch, ku ktorým vedie 100V drôtové vedenie. Chrčiaci zvuk s ozvenou a ľudové melódie neodmysliteľne patrili ku koloritu vidieka po celom Československu. Dnes je situácia odlišná a do našich miest a obcí sa rozširujú nové, moderné bezdrôtové technológie.
Prvé obecné bezdrôtové technológie sa objavili v Česku okolo roku 1998, na Slovensku o čosi neskôr. Prinieslo to viacero výhod a dedinský rozhlas chytil druhý dych. Najmä v členitom, kopcovitom teréne, v rozťahaných obciach a na lazoch je jednoduchšie umiestniť individuálne niektoľko hlásičov, než ťahať a udržiavať stovky metrov dlhé drôtové vedenie. Systém je variabilný a umožňuje napojenie na varovné systémy, takisto ho možno ovládať diaľkovo. Ústredne bývajú umiestnené v budovách miestnych úradov, alebo iných verejných inštitúciách a antény na ich strechách. Väčšinou sa jedná o jednoduché dipóly.
Kým v Česku systém BMIS (bezdrátový místní informační systém) používa zdielané kmitočty vo frekvenčnom pásme 70 MHz, na Slovensku systém BOR (bezdrôtový obecný rozhlas) pôvodne začínal vo VHF pásme 170 MHz a neskôr prešiel o čosi vyššie - 447 MHz. V tomto pásme je šírka kanála 12,5 kHz a výkon prevažne 4W. Ak sa pozrieme do databáz ČTÚ, alebo ÚREK, zistíme, že v Česku je v súčasnosti evidovaných vyše 3300 staníc a na Slovensku cez 500. Niektoré členitejšie obce, alebo mestá používajú aj viac ako jednu frekvenciu.
BOR - Ivanka pri Dunaji 170,200 MHz
Toto množstvo staníc dáva príležitosť skúšať, aké vzdialené obce budeme počuť v našom QTH. K príjmu nám postačí skener umožňujúci príjem úzkej FM modulácie a anténa na OIRT pásmo, prípadne na Slovensku VHF/UHF anténa. Príjem obecných rozhlasov je však nevypočítateľný. Obce totiž nemajú zariadenia zapnuté nonstop, ako v prípade bežného rozhlasového vysielania, ale iba pár minút počas hlásenia. Aj to nie pravideľne každý deň. Čiže príjem je skôr o náhode a experimentovaní. Je vhodné si uložiť konkrétne frekvencie a tie neustále skenovať, prípadne použiť záznamník zvuku, ktorý spustí nahrávanie pri detekcii audio signálu. Následne si po návrate z práce, alebo dovolenky môžete vypočuť a analyzovať všetky hlásenia.
Ďalšia vec je identifikácia obce. Zachytíme hlásenie, ale nedá sa z neho zistiť, o ktorú obec sa jedná. V tom prípade je vhodné informácie z hlásenia preverovať na internetových stránkach samospráv. Niektoré majú totiž hlásenia aj na weboch, či už v textovej, alebo zvukovej forme.
Vyhradené frekvencie v ČR: 67,6000; 67,8250; 67,9125; 67,9500; 68,6500; 69,0750; 70,6000; 70,8250; 70,9125; 70,9500; 71,6500; 72,0750 MHz
Vyhradené frekvencie v SR: 447,6375, 447,3250, 447,3125, 447,3750 a 441,4750 MHz
BOR - Bratislava Vajnory 447,325 MHz
CZ databáze https://www.ctu.cz/vyhledavaci-databaze/evidence-stanic-bezdratoveho-mistniho-informacniho-systemu-bmis/vyhledavani
pridávam môj e-mail: m.kucej@centrum.sk
Dobrý večer p. Bielik,
mám na Vás prosbu, kde v Kotešovej - Oblazove sa nachádza vysielač rádia Expres (95,4 MHz), nakoľko už som tam bol šesťkrát len kvôli tomu, hľadal som ho a nenašiel som ho a miestni obyvatelia mi tiež nevedeli poradiť. Je to ťažšie, keď neviem, či je to vedľa hlavnej cesty, alebo niekde tam na nejakom kopčeku, alebo či je to niekde pri cintoríne, kostolíku alebo penzióne. Prosím Vás o nejaké indície, teda aspoň nejaké bližšie info, alebo vyznačiť na mapke, alebo poslať nejaké foto, lebo tápam už :( Ďakujem krásne.
Vďaka za doplnenie. Na Slovensku sú takisto frekvencie vyhradené pre digitálne bezdrôtové rozhlasy, ale v článku som to neuviedol, lebo netuším, či to niekde beží aj v praxi.
Uvedu několik postřehů:
- v ČR se používají dva systémy. Starší analogový, který používá uzkopásmovou frekvenční modulaci. A novější digitální. Existuje několik výrobců a každý má svůj vlastní způsob kódování.
- text všeobecného oprávnění včetně kmitočtů najdete zde: https://www.ctu.cz/cs/download/vseobecna-opravneni/archiv/vo-r_02-03_2007-05.pdf
- nemám směrovou anténu a na dvojitou disconu se zesilovačem chytím stanice v okruhu cca 10-12km. Za příznivých podmínek i více.
- za deště jsem chytil odrazem vysílání ze sousední obce, které je za kopcem a normálně není slyšet.
- používám buď skener a diktafon s aktivací nahrávání hlasem, ale tam nelze určit čas a frekvenci
- nové skenery, které ukládají záznam na SD kartu to již asi řeší
- pro příjem lze samozřejmě použít i SDR přijímače
- tyto přijímače lze s vhodným programem využít i jako scaner, kdy je v názvu nahrávky datum, čas a frekvence
- existuje doplněk do SDR Sharp
- na Linuxu lze využít program GQRX a gqrx-scan master, toto funguje i na raspberry PI viz.
http://gqrx.dk/download/gqrx-sdr-for-the-raspberry-pi
https://github.com/khaytsus/gqrx-scan
- program GQRX není úplně správně odladěn, a po cca 4-6 hodinách mi raspíčko zamrne. Vyzkoušeno na dvou Raspberry pi s nezávislou instalací (není to chlazením)
- přijímače obecního rozhlasu přijímají stále, pouze je vypnutý reproduktor. Ten se ovládá zapínacím a vypínacím signálem na začátku a konci relace. Tyto signály jsou jasně slyšet.
- obecní rozhlasy vysílají nepravidelně, ale hodně relací je mezi 8 a 10 hodinou a odpoledne mezi 16 a 18 hodinou. V tuto dobu lze zachytit vysílání dvou až tří stanic současně. Zde je výhoda SDR přijímačů, kde vidíme frekvenční spektrum.
- některé analogové vysílače mají buď konstrukční chybu nebo je personál neumí ovládat. Například pokud si na zařízení pouští hudbu, tak je vysílánado eteru, byť nemají zapnuté reproduktory.
Zachytil jsem i případ, kdy obsluha vypnula reproduktory a nechala zapnutý vysílač a mikrofon.
- někde se obecní rozhlas používá jako siréna
- někde se obecní rozhlas využívá ke svolávání hasičů
Centrální adresa klubu, sídlo klubu:
Československý DX klub
Lorencova 5424, CZ-760 01 Zlín
E-mail: mail(at)dx.cz
Kontaktní adresa pro Slovenskou republiku
Ing. Jaroslav Lajda (předseda klubu a zástupce Slovenské republiky)
Bôrická cesta 49, SK-010 01 Žilina
E-mail: slovensko(at)dx.cz
(c) Československý DX klub 2015