Košík je prázdný
V týchto dňoch si pripomíname 70 rokov od vypuknutia Slovenského národného povstania. Táto udalosť je jedným z najvýznamnejších medzníkov novodobých slovenských, ale aj československých dejín. Jedným zo symbolov SNP sa stal Slobodný slovenský vysielač, prostredníctvom ktorého bolo z Banskej Bystrice vyhlásené povstanie.
Provizórne vysielacie štúdio bolo umiestnené v centre Banskej Bystrice, no menej známym faktom ostáva, že samotná vysielacia stanica sa nachádzala na kopci Laskomer nad mestom. Jej história siaha do tridsiatych rokov, kedy sa v Československu začala postupne budovať sieť staníc rozhlasu. Po Prahe, Brne, Ostrave, Bratislave a Košiciach došiel rad aj na Banskú Bystricu. Bystrický vysielač mal pokryť územie stredného Slovenska, ale aj východ a Podkarpatskú Rus.
V rokoch 1934 až 36 boli postupne vybudované dva 220 m stožiare, budova vysielača a technológia. Vysielač označený menom prvého prezidenta T.G. Masaryka bol slávnostne odovzdaný do pravidelnej prevádzky 24. mája 1936. Vysielanie prebiehalo na vlnovej dĺžke 765 m (392 kHz), čiže v pásme medzi dlhými a strednými vlnami.
Banská Bystrica na rozdiel od Bratislavy, alebo Prešova (odkial sa štúdio po pripojení Košíc k Maďarsku po roku 1938) nemala vlastné štúdio. Skúšobné vysielanie z centra stredného Slovenska prebehlo na prelome rokov 1942 a 43, ale z personálnych a materiálových dôvodov sa v ňom nepokračovalo. Štúdio vzniklo nakoniec v priestoroch Matice slovenskej v Martine a od mája 1943 do apríla 1944 sa z neho odvysielalo 150 relácií. Nakoniec aj vysielanie z Martina bolo ukončená na podnet vtedajšej slovenskej vlády, podľa ktorej nekorešpondovalo so štátnou filozofiou. Medzičasom pokračovali prípravy na povstanie, ktorého sa zúčastňovali aj pracovníci rozhlasu. Do provizórneho štúdia v Banskej Bystrici, v priestoroch Evanielického spolku na Súdobnej ulici a neskôr prvej štátnej ľudovej škole (dnes ZŠ Slobodného slovenského vysielača) sa v polovici augusta 1944 začala prevážať technika z prešovského rozhlasu.
Koncom augusta bolo všetko zapojené a dohodnuté, čakalo sa iba na pokyn. 30. augusta, deň po vyhlásení Slovenského národného povstania sa vysielač Laskomer odpojil od bratislavského rozhlasu a o jedenástej hodine odvysielal výzvy slovenskému národu na odpor proti fašistom. Vysielač bol však poškodený náletom nemeckého letectva 1. septembra a úplne vyradený z prevádzky 2. septembra. Vysielanie slobodného vysielača neskôr pokračovalo z letiska Tri duby, Donovál a ďalších lokalít na strednom Slovensku z mobilných zariadení až do 27. októbra 1944, keď sa vysielanie ozvalo posledný krát. Oba stožiare na vysielači Laskomer zničila ustupujúca nemecká armáda v marci 1945.
Po skončení vojny v máji 1945 začali pracovníci vysielača s jeho rekonštrukciou. Postupne sa prešlo na frekvenciu 701, resp. 702 kHz a neskôr pribudli ďalšie kmitočty (1035, 1521 kHz). Vysielanie na stredných vlnách prebiehalo až do januára 2008. Nad mestom sa aj teraz týči 220 metrový stožiar, no je využitý pre šírenie rozhlasu v pásme FM a digitálnej televízie.
V súčasnosti je celý areál vysielača SNP na predaj a málokto si už dnes spomenie, akú významnú úlohu zohral v našich dejinách pred sedemdesiatimi rokmi. Samotná budova vrátane rozsiahlej plochy si určite zaslúži dôstojnejšiu funkciu, napríklad vybudovanie múzea a spomienkového miesta spojeného s výletnou funkciou pre návštevíkov Banskej Bystrice, no každá takáto vízia je závislá od snahy nadšencov a finančných prostriedkov.
Kompletný článok s technickými podrobnosťami si môžete prečítať v letnom magazíne Radio Revue, ktorý vyjde čoskoro.
Centrální adresa klubu, sídlo klubu:
Československý DX klub
Lorencova 5424, CZ-760 01 Zlín
E-mail: mail(at)dx.cz
Kontaktní adresa pro Slovenskou republiku
Ing. Jaroslav Lajda (předseda klubu a zástupce Slovenské republiky)
Bôrická cesta 49, SK-010 01 Žilina
E-mail: slovensko(at)dx.cz
(c) Československý DX klub 2015
